Nieco pre lyziarov a lyziarky (nemyslim tym obuv)

Ak mas chut si pozriet kvalitne natoceny film o freeride lyziaroch a ich lyziarkach, tak tukaj na link na film. Mne sa to osobne pacilo. I ked som to pozeral v kniznici v skole bez zvuku. Adios... O chvilu mi ide vlak na Slovensko.

Fotecky

Ahoj... Este nemas dost fotiek na webe? Vsetky tie ringa, picassy, youtuby, myspacy a neviem este ake superservery a hlavne komunity kde sa musis registrovat. Ja som nezahalal a s vyuzitim mojeho noveho kamosa Pentaxu K100D Super a miesta na serveri http://picasaweb.google.com si mozes pozriet zopar fotiek z mojho pobytu v Krakowe. Fotky budu snad obcas pribudat. Zatial mam fotak len druhy tyzden... Pre pripad, ze by si sa nudil/a ;-).

Nech sa paci tu je link http://picasaweb.google.com/rehak.m

Ako to u nas vyzera

Ahojte. Podarilo sa mi konecne zadovazit si fotiak a preto vam chcem sprostredkovat a zdielat s vami moje dalsie radosti. Jednou z nich , a to kazdodennou, je nase mile byvanie. Je to u nas dost male a drahe. Neviem preco sme este doteraz nas bytik nevymenili. Asi je to pre jeho vyhodnu polohu voci skole, parku kde sa da paradne zabehat, nedalekej lezeckej stene, obchodom a pomernej blizkosti k centru. Tak nas uz konecne niekto navstivte aj zo slovenka! Miesta veru nie je dost, ale dobrych a malych ludi sa vsade vela zmesit. Dovidenia niekedy u nas v Krakowe... Ale radsej sa ozvite ked ma budete chciet niekedy prepadnut.

Nasa izbietka

Moj prepracovany pracovno-spaci kutik

Vyhlad z nasho okna, spoza mrezi

Vyhlad z nasho okna, aj s mrezami

Nasa chodba, spolocenske centrum celeho bytu

A toto je zase hygienicke centrum bytiku

A kuchyna... tolko krat oslavovana a zatracovana

Technologicky postup umyvania riadov

Neviem ako u Vas, ale u nas poslednu dobu (odkedy som prisiel do Krakowa) funguje nasledovny system fungovania kuchyne. Cely proces ma jednotlive fazy. Ani jednu nemozno preskocit, inak by sa naurusila cela dokonala symbioza.

1.) Faza spinenia kuchynskeho nacinia a nadob
Spini sa najlepsie s jedlom, ktore je vyraznej farby. Napr. cervena omacka na spagetti ...
Doba: 5-10 minut.

2.) Faza zasychania
Dolezita faza celeho procesu. Nemoze sa vynechat! Bez nej by to vsetko stracalo svoj zmysel. Najlepsie je nechat zaschnut jedlo na tanieroch a v hrncoch. Vynikajuca a delikatna vec je riadne pripalit hrniec.
Doba: 12-24 hodin staci pre dokladne zaschnutie

3.)Faza mocenia (nie biologicky proces)
Ked uz si niekto z ubytovanych vsimne a skontroluje tvrdost zachnuteho materialu na riade, zacina faza odmocovania. Do hrnca, taniera, plechu sa naleje voda. Mnozstvo davkujte podla objemu nadoby.
Doba: 1-4 dni

4.) Faza umyvania
Ked sa objavi najnetrpezlivejsi z nas, vacsinou su to ti sprosti so slabymi nervami, tak zacina faza umyvania. Vsetok riad je v tomto case nakopeny v umyvadle. Pri umyvani tecie voda na zem pretoze cela linka je zle vyspadovana a nie je vela miesta pre operativne ukony. Odtok umyvadla je najlepsie zapchat spagetami, cestovinami, cajom a inymi zvyskami jedal. Umyvadlo plne spinavej vody umocnuje celkovu atmosferu umyvania. Vacsinou je ten sprosty Hani alebo ja. Ale uz sa poctivo trenujeme. Tento tyzden neumyl z nas nic co by nemusel a nepotreboval. Tak cakame na trpezlivost nasich dalsich spolubyvajucich. Inak su to fajn chlapci.
Doba: 15-45 minut

Celkovy cas jedneho cyklu sa pohybuje od 1dna12hodin20minut po 5dni55min.

Chris Sharma

Just look at Chris Sharma Profile

Jaro Bezak, ozvi sa!

Cafko Jaro Bezak. Ak nahodou citas tento blog, tak sa mi ozvi na maila rehak.m@gmail.com . Ak ho nahodou necitas, tak ta budem musiet nejako kontaktovat prostrednictvom inych masovokomunikacnych sluzieb. Dohodli sme sa na tom na valnom zhromazdeni vykonneho vyboru organizacneho timu stretnutia oktavy po piatich rokoch v Amfiku. A toto su nase poznamky...

Cesta do mesta

Zacina mi to byt pomaly velkou srandou cestovat do a z Polska. Pomaly kazdu cestu zazijem nieco nove, zaujimave, udivujuce … Tentokrat som sa rozhodol, ze zo sladko-kysleho domova do Krakowa pocestujem cez Brno. Sladkokysleho pisem preto, lebo nic nie je nikdy ruzove. U bratov moravakov som musel vybavit niekolko veci od spojazdnenie stratenej simkarty, banky az po zaplatenie pokuty za vypoúzicane skripta. Ako najlepsiu alternativu cestovania som si zvolil cestu vlakom typu EC. Pre tych menej znalych EC znamena EuroCity-vlak, ktory zastavuje iba vo vyznamnych europsky mestach a dedinach (dedinach v pripade Polska ;-) ). Zvyknem si kupovat listok iba po hranicny prachod a na polskej strane si kupujem listok vo vlaku u sprievodcu. V Brne sa mi zdal listok do Krakowa za 500,-Kc velmi drahy a preto som sa uchylil k mojim zvykom. Po prechode cez polsku hranicu prisla kontrola listkov, revizor. V Polsku im to zvycajne velmi dlho trva a preto si treba pockat. Tak som cakal. Konecne dorazil. Normalny chlapik v uniforme akeho pozna kazdy z nas. Nic zvlastne. Poprosil som ho, ze ci by som si nemohol u neho zakupit listok. Zatvaril sa prekvapene, pretoze vo vlakoch typu EC sa to nezvykne. Vytiahol specialnu knizku kde maju napisane vsetky trasy (u nas maju uz palmtopy, co vysoko ocenujem) a zacal listovat. A listoval, a este stale listoval. Pisal na papier... 43 + 18 + 6 = 67... vysledna suma mojich par pokakanych kilometrov z polskych hranic do Krakowa. Skoro som spadol... na sedacku, na rit. Pri aktualnom kurze to cini tak priblizne cca. cez 670,-Skk. Chlapik videl na mne moju nevolu a preto konal. Zacal mi davat navrhy co sa da s tym robit. Rozpravali sme sa o cenach a o dovodoch preco to tolko stoji. Na chvilu odbehol. Vratil sa asi za pol hodinku. Vravel nieco o 35,-Pln. Nechapal som tomu velmi. Ale oproti 67 je 35 menej. Tak som prikyvoval. Po tom odbehol znovu. Napadlo mi, ci to nechce nahodou do vacku. Tak som premyslal ako by som to este skombinoval. Vo vaku som mal flasu Ryzlingu Vlasskeho Mikulov. Co keby som zacal obchodovat? Ved to mam predsa rad a je to sranda. Ked sa vratil, na lavicu vedla mna uz cakala flasa bieleho. Zastrel zavesy na kupecku priatelsky si sadol oproti mne a zacali sme dohadovat.
Vravim „20 Pln plus flasa vina. Bardzo dobre vino, z Moravy...“
Nechcel...
Vravim „20 plus flasa vina co v Polsku nekupis...“
Nechcel...
Nakoniec sme skoncili pri sume 25 plus flasa bieleho Mikulovskeho vina. Usetril som tak asi trapne 3 zlote a stratil vino :-( Neviem ci to bol dobry obchod, ale mal som z toho radost. Aspon prinesiem nieco dobre do polskych rodin a domacnosti. Teda dufam, ze to nevydrulaju s kamosom v nejakom kupecku. Bola by ho skoda.
Este chvilu ostal u mna na navsteve a trosku sme pokecali. Vysvetloval mi, ako to v Polsku funguje v listkami a zlavami. Medzitym som stratil vrchnak od fixky. Pomohol mi ho hladat. Bolo to smiesne vidiet kolenackujuceho revizora s baterkou v ruke ako hlada hlupy vrchnak od pera. Nasiel ho a dakujem mu. Pri odchode mi podal ruku a podakoval. Podakoval som mu naspat, hlavne za poskytnute informacie a hlavne skusenost. Vzdy sa da s cenou hybat... dokonca aj vo vlakoch ;-)

A este k tym zlavam...

typ vlaku - zlava a podmienky
EC - bez naroku na akukolvek zlavy, musis si zaplatit miestenku za 18,-Pln
IC - 33% pre ludi do 26 rokov
EX, rychlik - 37% pre drzitelov polskej Legitimacije Studenskej

- pri kupe listku vo vlaku platis revizorovi 6,-Pln za sprostredkovanie

SlackLine

Slackline je novym druhom "sportu" ktory vychadza zo stareho znameho chodenia po lane. Slackline vsak nie je natiahnute lano, ale je to popruh/pasovina napnuta medzi dvomi pevnymi bodmi. Ulohou slacklinera je prejst po danej lajne, pripadne pre tych zdatnejsich je vymyslenych nespocetne mnozstvo trikov a finticiek. Niekedy nad nimi clovek zatajuje dych. Hlavne pri slackliningu nad niekolkostometrovou vyskou v podani pana Pottera v Yosemitskom narodnom parku. Sak si tukni do jútiub, uvidis. My sme sa so slacklinom zatial dostali na niekolkostomilimetrovu vysku. Je to zaroven dobra lezecka priprava kde si clovek preveri svoj balanc, z velkej miery i svoju psychiku a pri velkom pocte slacklinerov socialnu adaptaciu. Slackline neobisiel ani Novu Dubnicu... samozrejme a ako inac ;-). Medzi najvacsich pestovatelov tohoto konicku patri pan Vladimir, potom dalsi pan Vladimir, pan Peter, pan Marcel a troska aj pan Matej. Vsetci pani totizto radi travia svoj volny cas na lane, pod lanom, s lanom...

MusicOvery

Ahojte. Mam tu zaujimavy odkaz pre milonikov hudby. Akejkolvek, od klasiky az po hip-hop. Je to vlastne online radio kde si vyberas skladby podla vyberu zanru. Mozes si tak utvorit obraz o roznych styloch hudby a zdokonalit sa v poznani novych veci. Zaujimavou vecou je vytvaranie si vlastneho profilu tym ze hodnotis jednotlive skladby. Podla tohto ratingu ta web "zaskatulkuje" do akej skupiny posluchacov patris... No neviem ci som to pochopitelne opisal. A ktory tento web poznaju, tak samozrejme nic nove na svete. Ja som sa s nim uz v minulosti stretol, ale akosi som na to zabudol. Tak teda dopocutia priatelia. Ja prave pocuvam worldmusic ;-)

www.musicovery.com

Ahojte. Tak toto som si nemohol odpustit. Poslednu dobu som nejako zacal "pocuvat" techno a toto videjko je fakt bomba z cisteho jasneho neba. Treba si to pozriet. Aaaale nie technaci, nic proti vam...

Rádiohlava | :: radiofka ::|

Ahoj. Ty... Hovori ti nieco Radiohead? Ano ty... fanúšik kapely Radiohead. Na takmer vsevediacom internete som vypatral informaciu o najnovsom albume tejto kapely. Preto davam do pozornosti, ze album vysiel zacitkom oktobra. Chlapci s radiovymi hlavami sa rozhodli pre zajumavu distrubuciu. Album si nemozete kupit v ziadnom obchode. Mozete si ho len objednat na ich webe, alebo co je lepsie... mozete si ho stiahnut. A viete co je na tom najlepsie? Ze uplne zadara, alebo za lubovolny prispevok! Samozrejme, ze podla chuti. Ale nebojte sa, nie je to ziaden podvrh alebo vystrelok ukrajinskych hackerov. Vsetko je oficialne a 100% zarucene. Prave ten album pocuvam. Je skvely a su to oni. Su to pravi sialeni Radiohead. Takze klikaj www.radiohead.com a tahaj za kratsi a lacnejsi koniec.


Ked vsak budes objednavat ten album, tak do objednavacieho formularu jednoducho napis same nuly. Akoze "0".


Tak dopocutia priatelia... je to ciste maso.

Fotka

Dnes bol v Krakowe paradny den. Teda myslim co sa pocasia tyka. Niekto mohol mat zly den aj ked bolo pekne pocasie. No mne sa to nastastie neprihodilo. Ked je pekne pocasie tak sa vacsinou po ceste do skoly flakam a obzeram budovy, obchodiky na prizemi a vzdy sa stavim na trhu.V jednom z takych prizemnych obchodikoch, bol to knizny antikvariat, som si prezeral knizky a nakoniec aj stare fotky. Boli ulozene v papierovej krabici z ktorej dychala historia. Vacsina fotiek boli vlastne pohladnice. Riadne napisane. Adresat, odosielatel, text... Ako sa za starych casov patrilo. Pochadzali hlavne z Nemecka a Rakuska. Jednoducho vela kostolikov, namesti a budov... Zaujala ma vsak jedna. Hned na prvy pohlad. Sak vieze, ze hory su moja neskryvana vasen. Pozrite sa na nu. Paradna fotka, paradne ciernobiela, z paradneho miesta na Zemi a este paradnejsej doby. Pise sa na nej rok 1957 co je presne 50 rokov od jej vzniku. Pochadza z Bornea co je velmi daleko. Cez pol zemegule. Dokonca tak daleko, ze ani server googlemaps nevedel vypocitat vzdialenost z Bornea do Bratislavy. Skuste si to... Fakt to nejde. Fotka je vytlacena na papieri Agfa. Dokelu, chcel by som poznat aspon cast z jej historie. Myslite si, ze sa to da? Mozno tak v mojej hlave. Inak to asi nepojde. Citil som tazobu jej veku ked som ju niesol v batohu na chrbte. Veru poriadne som sa zapotil... Alebo zeby to bolo z toho slniecka a pekneho babieho leta?

PS: A nezabudnite tvorit historiu... Ale tu pozitivnu.

O tom ako som stravil prvy vikend...

Asi taku hodinku a pol kracania od naseho superintraku je mily park. Nebyt dvoch kamosov zo spanielska a ich najlepsieho vynalezu siesty, tak si to tam tak dobre neuzijeme. Vidite v pozadi ten ohnicek? Nie, nie to nie sme my. Ale mame v plane. A vraj sa da v tom parku niekde liezt na normalnom vapenci. Tak nabuduce beriem aspon lezky. Len neviem ci pocasie vyda...


Clovek by nepovedal kde vsade stretne Timka. Nemyslim na ziadneho kamosa ci znameho. I ked znami chlapik to veruze je. V ramci Slovenskych dni na hlavnom namesti v Krakowe sa konaju kapely znamych i menej znamych slovenskych kapiel a suborov. Toto je napr Noname. Na Slovensku som ich nazivo este nikdy nevidel a je tak trosku ironia, ze tu v Krakowe som na nich nadabil :-)



... kokos uz sa mi nechce pisat. Dopisem to potom niekedy neskor ;-) Dakujem za pochopenie.

Ubytovanie

Kedze chlapci z nemecka s ktorymi byvam si priniesli vsetky mozne periferne aj neperiferne zariadenia pripojitelne k notebooku, medzi nimi aj scaner, tak mi to proste neda nevyuzit ho na dobre veci. Nech sa paci... Podorys neseho intraku, resp. iba bunky v ktorej byvame. Nabuduce napisem nieco viac o spolubyvajucich...

Rozlucka v amfiku

Takto dopadla nasa rozlucka v amfiku v nedelu 30/09/2007. Zucastneni a podpisani: Zuzana, Ivana, Katka, Basa, Hany a Lenka Svecovie (i ked ta podpisana nie je). Ale nemyslite si, ze ked som dostal na pamiatku podpivnik tak ze to bolo divoke. Jedno dve pivec a domov som sa siel balit do poltretej rano.

No konecne - ROZVRH

Fuuuha. Vravim si. I ked prave si "fuuuha" pisem. Konecne som sa dostal cez vsetky mozne bariery k nejakemu normalnemu a hlavne kontretnemu bodu. Nebolo to lahke, ba mozem povedat, ze na celom Erasme je prave toto najtazsie. Ano. Asi si sa podla nazvu prispevku dovtipil/a, ze sa jedna o zostavovanie predmetov a vo finalnej faze celkoveho rozvrhu. Ak sa rozhodnes, ze pojdes studovat niekam von tak ver tomu, ze vybrate predmety a vsetko samozrejme odobrene od profesorov je len sen. Aspon u mna to tak platilo. Predmety som si zacal zostavovat niekolko mesiacov pred odjazdom. Mal som dokonca vsetko dohodnute aj s pani, ktora uznava u nas v Brne predmety. Vsetko sa vsak postupom casu vytracalo. Najskor som mal problemy s predmetmi zapisanymi u nas na domacej fakulte v Brne. Potom mi moj koordinator z Polska oznamil, ze mnou vybrate anglicke predmety sa mozno neotvoria, pretoze je to zoznam z minuleho akademickeho roku. Podla mna to bol len ich tuzobny imaginarny zoznam predmetov, ktore by chceli niekedy v buducnosti vyucovat. Koncom augusta som uz vedel, ze anglicke predmety nebudu otvorene. Az na jeden. Tak som sa tesil aspon na neho a dufal, ze polstina bude v pohode. Po prichode do Krakowa som zistil nemilu vec. ZIADEN predmet nebude otvoreny v anglictine. Co teraz? Hmmmm. Esteze mam spolubyvajuch architektov, ktori velmi radi pomozu kamaratom stavebnym inzinierom. Dali mi zoznam ich anglickych predmetov, z ktorych veruze bolo co vyberat. Nakoniec to vsetko dopadlo tak, ze mam zapisane 4 anglicke predmety na Fakulte Architektury a 2 polske predmety na Stavebnej Fakulte. Zeby sa zo mna staval architekt? Uvidime. Polstina je tazka. Ale to asi preto, ze som sa este ani nepozrel ako sa povie "dobry den". Tesim sa. Bude sranda. Mozno :-| . Tak teda cześć.


A toto je moj rozvrh hodin. Pondelok, utorok, piatok volno,. Parada nie? ;-)

Kraaa-kraaaa kow

Vcerajsim dnom som sa stal na nejaky cas studentom Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Polskom Krakowe.
Viete co sa mi tu zatial paci? A cim si ma to mesto podmanuje? Atmosferou a moznostami. Tymi kulturnymi. Zatial sa len zabieham a nemozem povedat, ze tu nieco poznam alebo ze som nieco velke zazil. Tesi ma len moja pritomnost tu. Budem sa snazit priblizit vam ako to tu dnes vyzera. Na Glownom Rynku - centre mesta.
Kracam zo skoly. Tak trosku nastvany pretoze zo 4 zapisanych predmetov po anglicky sa otvori len jeden. No nevadi. Budem sa snazit nieco si zapisat aj na fakulte architektury. Dufam, ze to pojde. Su tu vsak mili ludia, vyzeraju ze pomozu. No nerobim si z toho tazku hlavu. Prechadzam skolskymi chodbami. Su velmi uzke. Tak na troch ludi. Som zvyknuty z nasej skoly a pocitu velkeho priestoru. Treba sa obtierat o ostatnych studentov ak sa chcete niekam dostat. Je ich tu vela. Ved cozeby nebolo? Prvy normalny skolsky den a k tomu posledne vybavovacky pred vaznym zacatim studia. Takze vsetci maju starosti plnu kocku. Ale ked som sa pytal na kancelariu mojho koordinatora, nikto neskryval ochotu pomoct mi. Myslim vsak, ze skola u nas (teda u nich) v cechach je o nieco lepsia, krajsia, modernejsia. A cely system skolskej spravy. Tu vela veci prebieha este na papieroch, nastenkach a osobnych stretnutiach. Aspon taky mam z toho pocit. Uvidime, mozno sa mylim.
Skola nie je od centra mesta daleko. Prechadzam ulicami, plnymi aut az kym sa nedostanem do stredu mesta.
Minam dvoch akordenistov. Hraju fajne. Maju nieco spolocne nacvicene. Nejaku klasiku. Prejdem zopar krokov a ich zvuky sa mi zacnu prelinat so zvukmi dalsich akordeonistov. Tito su traja a hraju este lepse. Rezkejsie. Prechadzam okolo zeny hrajucu na nejaky zvlastny historicky nastroj a k tomu spieva. Nema to veruze lahke. Spievat par hodin denne musi byt neskutocne narocne. Pod vezou stoji borec. Hra na elektricku gitaru. Backlight mu hra pocitat. Bicie, basa. Na poulicny artrock to staci a na poulicny artrock je to vyborne. Nemohol by som sa tu vsak zdrzat dlho. Par minut a staci...
Prave sa predomnou zvitali styria mladucki knazi rozpravajuci po spanielsky. Sranda. Spomenul som si na obraz jedneho stareho knaza co som videl. Sedel v kaviarnicke s kamosmi (podla oblecenia vyzerali tiez dost knazsky) kecali a popijali. Knaz zrazu vytiahol fajocku, s lahkostou si ju pripalil a bafkal. Parada.
Dalsia a uz posledna parada je, ze tento blog pisem priamo na namesti. Na celkom namesti je wifi zadara. Odporucam siet "krakow123internet". Po spusteni Exploreru alebo lepsieho Firefoxu treba podstupit jednoduchu registraciu a login. Notebookeri sa vsak sustreduju pod vezou kde sa da dobre sediet na kamennych laviciach. I ked mi zacina byt kosa na zadok, chcem si to tu riadne uzit. A preto sa tak lahko odtialto nepohnem... A vdaka tato za pozicanie notebooku.

LážoPlážo na Stone Gates

Zatial najteplejsi vikend v roku 2007 (vraj az 34°Cm, ale tolko urcite nebolo ;-) ) sme stravili pokusnou lezenicou na Kamennych Vratach v zlozeni Nina, Vlado, Kubo a moja malickost. V sobotu hore dorazili v neskorsich vecernych hodinach. Rozhodli sme sa, podotykam jednohlasne, ze noc stravime na cistinke na plató skal. Chceli sme sa co najcistejsim lezeckym sposobom dostat hore. Za obet nam padla lahucka cesta Pravy Ypsylon (IV.). Pri 13kg batohu na chrbte a dalsom 5kg batohu zavesenym za mojim zadkom to bola veru najtazsia trapenica za IV. podla stupnice UIAA.

Noc sa niesla v znameni pohody, neustalych rozhovorov nasich susediek vecericiek a ranneho vytahovania kliestov.Ranne vstavanie bolo o to tazsie o co neskor sme sli v noci spat. Velmi sa nam nechcelo. I ked sme boli vo vacsej nadmorskej vyske ako vacsina obyvatelstva Slovenska, neulavovalo nam velmi pri predstave teplovzdusneho lezenia. Preto sme sa nikam neponahlali a vsetko okolo nas plynulo sportovo-pohodovo. Po dolezeni a dolezeni do doliny (akoze Trencianske Teplice :-) ) sme samozrejme nemohli vynechat 0,5 l pohar aminokyselin a niektori nechutne sladku kofolu.

Stavili sme pozriet aj na festival ludovych remiesiel a kultury na pesej zone Teplic. Ale hned prvu facku mi dala dychovecka neviem odkial. Druhu facku som dostal pri pohlade na sustruzene pistalky a tanieriky a varesky... Bolo tam sice zopar peknych krojov, no nie som si isty ci vyrobou nepochadzali z Ciny. Zazil som podobne "trhy" ludovych remesiel vo Vychdonej. Tam sa obcas dali najst aj pekne rucne vyrobene veci, co bol v Tepliciach velky problem.

Ale aby ste si nahodou nemysleli, ze sme tam len sunky vyvalovali tak publikujem zopar obrazkov z Vladovho fotiaku. Tak teda do roztopenia mili priatelia...