








Eloy a jeho otec. Rodicia sa prisli pozriet na Krakow. Zistil som inak zaujimavy fakt. Cim si zo vzdialenejsej krajiny, tym mas viac navstev. V praxi to znamena, ze spanieli tu maju kamosov a rodinu zo spanielska skoro kazdy druhy tyzden. A ja, slovak vzdialeny od domova trapnych 250km, som este nezazil ze by ma niekto z mojho najblizsieho kruhu navstivil.
Po prilete sme si vyzdvihli auto. Vsetko som objednaval cez internet cez VISA kartu. Ta karta je vcelku dobry napad inovatorov nasej konzumnej spolocnosti. Odporucam objednavanie cez internetovu stranku www.aquilercoches.es . Mali sme s nimi dobre skusenosti a vsetko prebehlo bez problemov. Vyfasovali sme novucky Peugeot Partner, biely, novucky... Paka rucnej brzdy bola dokonca este zabalena v igelite. Presne tak ako sme si to predstavovali.
Do auta sme sa nasackovali vsetci 6. Auto bolo urcene pre 5 ludi, ale konieckoncom sa to dalo prezit. Najazadili sme spolu cca. 1400 km bez toho, ze by sa na nas co i len policajt pozrel. I ked jeden raz sa nam stalo, ze posadka musela zaujat obrannu poziciu tzv. pstrosiu polohu (hlava medzi nohy a tvarit sa prirodzene akoby sa nic nestalo). Namierili sme si to na pobrezie Costa Brava kde sme mali vyhliadnutu jednu zaprdkanu romanticku zatoku cez Googleearth. Po mensich navigacnych problemoch sme to nakoniec nasli. Cakala nas tam ludoprazdna zatoka s rybarskou chatkou a mohutnym vlnobitim. Spacaky sme si rozlozili pod strechou chatky ktora nas veselo chranila pred vetrom a pripradnym dazdom. Otvorili sme si cerstvo kupene krabicove cervene, sangriu, olivy a pustili sa uzivania prvej spanielskej noci. Spalo sa skvele, i ked od chladneho mora nam obcas do spacaka prifukalo chlad.
Snazili sme sa vozit po neplatenych dialniciach, ktore nie su v mape znacene cerveno zltou farbou ako tie platene a po cestach prvej triedy. Pohoda. Cesty su tam velmi fajn a rychlostne obmedzenia tiez. 100kmh na ceste prvej tiedy a 130kmh na dialnici. Po ceste sme minali niekolko peknych spanielskym miest a dedin. Jednym z nich bolo mestecko Besalu. Tam sa tiez treba pozriet. Kamenne domy nasiaknute historickymi udalostami dostanu snad kazdeho. Dostali sme na neho tipa od nasej slovensko spanielskej znamej, ktora nas koniec-koncov do spanielska pozvala. Mimochodom, vola sa Beata, v spanielsku zije uz cez 10 rokov a pracuje tam ako horska sprievodkyna.
Vecer sme sa uz vyvalovali v Beatinom jednoizbovom byte. Beata nas zasponzorovala bezplatnym prenajmom jej bytu. Ona sa v tom case zdrziavala na Slovensku. Cenime si jej doveru a ochotu. Vdaka Beata. Dobru noc. Skoro ako doma...














