Kraaa-kraaaa kow

Vcerajsim dnom som sa stal na nejaky cas studentom Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Polskom Krakowe.
Viete co sa mi tu zatial paci? A cim si ma to mesto podmanuje? Atmosferou a moznostami. Tymi kulturnymi. Zatial sa len zabieham a nemozem povedat, ze tu nieco poznam alebo ze som nieco velke zazil. Tesi ma len moja pritomnost tu. Budem sa snazit priblizit vam ako to tu dnes vyzera. Na Glownom Rynku - centre mesta.
Kracam zo skoly. Tak trosku nastvany pretoze zo 4 zapisanych predmetov po anglicky sa otvori len jeden. No nevadi. Budem sa snazit nieco si zapisat aj na fakulte architektury. Dufam, ze to pojde. Su tu vsak mili ludia, vyzeraju ze pomozu. No nerobim si z toho tazku hlavu. Prechadzam skolskymi chodbami. Su velmi uzke. Tak na troch ludi. Som zvyknuty z nasej skoly a pocitu velkeho priestoru. Treba sa obtierat o ostatnych studentov ak sa chcete niekam dostat. Je ich tu vela. Ved cozeby nebolo? Prvy normalny skolsky den a k tomu posledne vybavovacky pred vaznym zacatim studia. Takze vsetci maju starosti plnu kocku. Ale ked som sa pytal na kancelariu mojho koordinatora, nikto neskryval ochotu pomoct mi. Myslim vsak, ze skola u nas (teda u nich) v cechach je o nieco lepsia, krajsia, modernejsia. A cely system skolskej spravy. Tu vela veci prebieha este na papieroch, nastenkach a osobnych stretnutiach. Aspon taky mam z toho pocit. Uvidime, mozno sa mylim.
Skola nie je od centra mesta daleko. Prechadzam ulicami, plnymi aut az kym sa nedostanem do stredu mesta.
Minam dvoch akordenistov. Hraju fajne. Maju nieco spolocne nacvicene. Nejaku klasiku. Prejdem zopar krokov a ich zvuky sa mi zacnu prelinat so zvukmi dalsich akordeonistov. Tito su traja a hraju este lepse. Rezkejsie. Prechadzam okolo zeny hrajucu na nejaky zvlastny historicky nastroj a k tomu spieva. Nema to veruze lahke. Spievat par hodin denne musi byt neskutocne narocne. Pod vezou stoji borec. Hra na elektricku gitaru. Backlight mu hra pocitat. Bicie, basa. Na poulicny artrock to staci a na poulicny artrock je to vyborne. Nemohol by som sa tu vsak zdrzat dlho. Par minut a staci...
Prave sa predomnou zvitali styria mladucki knazi rozpravajuci po spanielsky. Sranda. Spomenul som si na obraz jedneho stareho knaza co som videl. Sedel v kaviarnicke s kamosmi (podla oblecenia vyzerali tiez dost knazsky) kecali a popijali. Knaz zrazu vytiahol fajocku, s lahkostou si ju pripalil a bafkal. Parada.
Dalsia a uz posledna parada je, ze tento blog pisem priamo na namesti. Na celkom namesti je wifi zadara. Odporucam siet "krakow123internet". Po spusteni Exploreru alebo lepsieho Firefoxu treba podstupit jednoduchu registraciu a login. Notebookeri sa vsak sustreduju pod vezou kde sa da dobre sediet na kamennych laviciach. I ked mi zacina byt kosa na zadok, chcem si to tu riadne uzit. A preto sa tak lahko odtialto nepohnem... A vdaka tato za pozicanie notebooku.